V stratégii požiarnej bezpečnosti delenie do požiarnych úsekov umožňuje udržať oheň a dym v definovaných oblastiach, čím poskytuje čas na evakuáciu a zásah záchranných zložiek. Ako sa stavebné predpisy vyvíjajú s cieľom zabezpečiť lepšie a účinnejšie delenie do týchto úsekov, projektanti musia zohľadniť aj iné atribúty než len požiarnu odolnosť v riešeniach pasívnej požiarnej ochrany. Jedným z čoraz dôležitejších atribútov je prakticky vzduchotesnosť, ktorá má vysoký význam v niekoľkých stavebných normách pre energetickú efektívnosť a je tiež súčasťou požiadaviek zelených budov.

Tento článok rozoberá, prečo je vzduchotesnosť kritickým aspektom a akú úlohu zohrávajú riešenia pasívneho protipožiarneho tesnenia pri zabezpečení efektívnej vzduchotesnosti v budovách.

Dym a exhaláty: Neviditeľná hrozba

Hoci plamene sú najviditeľnejším nebezpečenstvom pri požiari, práve dym a toxické výpary často predstavujú najväčšie riziko. Dym sa môže šíriť rýchlosťou 15 až 100 metrov za minútu, čo drasticky znižuje viditeľnosť a dezorientuje osoby v budove. Štúdie ukazujú, že dve tretiny úmrtí súvisiacich s požiarom sú spôsobené vdýchnutím dymu a viac ako polovica obetí sa nenachádza v miestnosti, kde požiar vznikol.

Vzduchotesné protipožiarne systémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabránení šírenia dymu medzi požiarnymi úsekmi, čím pomáhajú chrániť životy aj majetok. Okrem bezpečnosti ľudí môže dym spôsobiť škody na majetku. Často obsahuje halogény, ako chlór a bróm, ktoré v kombinácii s vlhkosťou vytvárajú korozívne kyseliny. Tieto kyseliny ničia citlivé zariadenia, ako sú servery, medicínske prístroje, káble, potrubia a ďalšie technické systémy budov – aj keď sa k nim samotný požiar nikdy nedostane.

Prakticky vzduchotesnosť je mimoriadne dôležitá v kritických prevádzkach. Kritické prevádzky sú všeobecne definované ako priestory, kde akékoľvek prerušenie činnosti spôsobí negatívny dopad na podnikové aktivity. Kritické prevádzky, ako dátové centrá, laboratóriá a nemocnice, vyžadujú vzduchotesné priestory, aby splnili požiadavky na čisté prostredie, energetickú efektívnosť a celkové náklady na vlastníctvo.

Kontrola infekcií v zdravotníckych zariadeniach

V zdravotníckych zariadeniach je vzduchotesnosť rozhodujúca pre kontrolu infekcií. Operačné sály využívajú pozitívny tlak na zabránenie prenikaniu kontaminovaného vzduchu dovnútra, zatiaľ čo izolačné miestnosti používajú negatívny tlak, aby zabránili úniku choroboplodných zárodkov. Týmto spôsobom sa chráni pacientov aj personál pred infekciami, ktoré sa šíria vzduchom. Vzduchotesné priestory zároveň zvyšujú komfort a šetria energiu. Bez správneho utesnenia uniká vzduch cez spoje a medzery, čo sťažuje udržiavanie čistého a bezpečného prostredia v zdravotníckych zariadeniach.

Obr. 1: Prenos baktérií vzduchom

Plynové hasiace systémy

V kritickej infraštruktúre, kde by voda alebo pena mohli spôsobiť nenapraviteľné škody, sa na hasenie požiarov často používajú plynové hasiace systémy, ktoré znižujú hladinu kyslíka pod 15 %. Tieto systémy využívajú plyny ako oxid uhličitý, dusík alebo inertné zmesi.
Ich účinnosť však závisí od integrity priestoru. Ak nie sú prestupy a spoje správne utesnené, hasiace plyny môžu z priestoru unikať, čím sa znižuje účinnosť systému.
Keďže pasívne protipožiarne systémy sú súčasťou delenia priestorov, je potrebné vyberať také, ktoré majú schválenú vzduchotesnosť.

Kontrola zápachov a nebezpečných plynov

Mnohé ľudské činnosti produkujú zápachy a nebezpečné plyny. Príkladmi sú činnosti v priemyselných areáloch (výpary z palív a olejov), plavárne (výpary chlóru), čistiarne odpadových vôd alebo dokonca aj domáce kuchyne. Aby sa zabránilo úniku týchto zápachov a výparov z miesta ich vzniku a aby sa nedostali do iných priestorov, je nevyhnutné zabezpečiť vzduchotesné tesnenie.

Ako prebieha testovanie vzduchotesnosti podľa rôznych štandardov

Skúška vzduchotesnosti sa vykonáva podľa normy EN 1026 (metóda skúšky priepustnosti vzduchu). Podľa EN 1026 sa vzduchotesný modul postaví na drevený rám, ktorý je umiestnený v tlakovej komore a vystavený pozitívnym aj negatívnym tlakovým úrovniam až do maximálneho rozdielu tlaku 600 Pa, aby sa kvantifikovalo množstvo unikajúceho vzduchu.
Výsledky skúšky sa uvádzajú v kubických metroch za hodinu na štvorcový meter (m³/h·m²), čo umožňuje porovnávať vzduchotesnosť rôznych materiálov. Nižšie číslo znamená lepšiu vzduchotesnosť – cez materiál uniká menej vzduchu. Ak je číslo vysoké, znamená to, že uniká viac vzduchu, čo poukazuje na slabé utesnenie. Čím je teda hodnota nižšia, tým lepšie produkt udržiava vzduch a plyny v priestore.

Obr. 2: Logo na protipožiarnych produktoch Hilti pre vzduchotesnosť

Riešenia Hilti: Navrhnuté pre vzduchotesné delenie požiarnych úsekov

Hilti je globálnym lídrom s viac ako 30-ročnými skúsenosťami v oblasti pasívnej požiarnej ochrany. Vďaka znalostiam nadobudnutým počas tohto obdobia a vášni pre inovácie môže Hilti ponúknuť riešenia pasívnej požiarnej ochrany, ktoré prinášajú výhody presahujúce samotnú požiarnu odolnosť. Medzi tieto výhody patrí aj vzduchotesnosť v mnohých produktových portfóliách, ako sú Hilti protipožiarne manžety a Hilti akrylový tmel CFS-S ACR na utesňovanie škár.
Hilti ponúka protipožiarne produkty špeciálne odporúčané na doplnkové utesňovanie a renovácie, pričom ich vzduchotesnosť je overená testami blower door vzduchotesnosti.

Hilti pomáha preklenúť priepasť medzi návrhom a realizáciou. Umožňuje inžinierom a zhotoviteľom prejsť od špecifikácie k inštalácii s návrhmi optimalizovanými a v súlade s normami, ako aj s efektívnymi a bezpečnejšími pracovnými postupmi na stavbe. Tento prístup znižuje potrebu prepracovávania, zlepšuje udržateľnosť a zabezpečuje, že to, čo je navrhnuté, je aj skutočne zrealizované – vďaka čomu je výstavba rýchlejšia, jednoduchšia a spoľahlivejšia a vzduchotesnosť je súčasťou projektu už od začiatku.

záver: Vzduchotesnosť ako strategická výhoda

Vzduchotesnosť už nie je druhoradým aspektom, ale kľúčovým prvkom v modernom stavebníctve, ktorý podporuje požiarnu bezpečnosť, kontrolu infekcií, energetickú efektívnosť a ochranu životného prostredia. Zabraňovaním šírenia dymu, plynov a vzdušných kontaminantov pomáhajú vzduchotesné priestory chrániť životy, uchovávať majetok a spĺňať regulačné požiadavky.

Aby sa maximalizovali jej prínosy, vzduchotesnosť by mala byť prioritou už vo fáze návrhu, nie len dodatočným opatrením v projekte. To umožňuje architektom, projektantom a inžinierom vybrať vhodné materiály a systémy, naplánovať správne tesnenie prestupov a škár a zabezpečiť kompatibilitu s ostatnými stavebnými prvkami. Ak sa na vzduchotesnosť myslí až v neskorších fázach, môže to viesť k nákladným opravám a zníženej funkčnosti.

Odkazy
·        IFC Technical Library [firestop.org]
·        https://www.fcia.org/Portals/0/FCIA%20ME%20Standards%202024v1-compressed.pdf
·        https://insulation.org/io/articles/the-state-of-fire-resistance-compartmentation-and-firestop-systems/
·        https://www.astm.org/e1827-11r17.html
·        https://www.cibse.org/knowledge-research/knowledge-portal/tm23-testing-buildings-for-air-leakage-2022
·        https://www.intertek.com/blog/2025/02-25-air-barriers-in-modern-construction/
·        https://www.iea-ebc.org/Data/publications/2025-09-10-1725_Airtightness_Paper_Final.pdf
·        https://cdn-web.iccsafe.org/wp-content/uploads/proclamations/TN02-Building-Tightness_pdf.pdf
·        https://www.ashrae.org/file%20library/technical%20resources/covid-19/64-65_ieq_pantelic.pdf