Tesnenie VZT potrubia, ktoré je v prestupe požiarne deliacou konštrukciou osadené s požiarnou klapkou je jasne dané – takéto tesnenie je súčasťou systému požiarnej klapky a je ako také predpísané výrobcom. Avšak veľmi často diskutovanou témou plnou nejasností je požiarne tesnenie VZT bez požiarnej klapky.

Podmienky, za ktorých na prestupe požiarne deliacou konštrukciou nemusí byť osadená požiarna klapka stanovuje STN 73 0872 na základe splnených podmienok:

1)   Prierez prestupujúceho potrubia je do 40.000 mm2 , súhrnná plocha prestupov je max. 1/100 plochy požiarne deliacej konštrukcie a vzájomná vzdialenosť jednotlivých prestupov nesmie byť menšia ako 500mm;

2)   Potrubie v posudzovanom požiarnom úseku je v celej dĺžke chránené a je chránené aj v mieste prestupu požiarne deliacou konštrukciou;

3)   Iným technickým opatrením alebo zariadením je zaistené, že nemôže dôjsť k šíreniu plameňov, tepla a splodín horenia vzduchotechnickým potrubím (napr. zariadenia pre odvod dymu a tepla), prierezová plocha potrubí je max. 90.000 mm2, súhrnná plocha je max. 1/100 plochy požiarne deliacej konštrukcie.

Prenesením týchto podmienok do praxe však dôjdeme k záveru, že žiadne iné technické zariadenia sa väčšinou neaplikujú a podmienka vzdialenosti ďalších prestupov 500 mm taktiež býva splnená len veľmi zriedkavo. Z toho vychádza, že ak nechceme inštalovať požiarnu klapku, musí byť potrubie v celej dĺžke požiarne chránené podľa druhej podmienky na požiarnu odolnosť stanovenú projektom PBS. Ako náhle je potrubie po celej dĺžke chránené (najčastejšie izolované minerálnou vlnou), musí byť inštalované požiarne tesnenie, ktoré je súčasťou príslušného systému chránenej VZT.

Požiarne tesnenie ako ucelený systém musí spĺňať medzné stavy požiarnej odolnosti E (celistvosť) a I (tepelná izolácia), vždy ako ucelený systém, to znamená konštrukcia, prestupujúca inštalácia a tesnenie.

Celistvosť nám hovorí, že po dobu stanovenej požiarnej odolnosti sa v upchávke nesmie objaviť prasklina či otvor, cez ktorý by mohol prehorievať plameň. Izolačná schopnosť je splnená, keď na odvrátenej strane požiaru nestúpla po stanovenú dobu teplota viac než o 180°C. Táto teplota je meraná práve na konštrukcii, skrz ktorú prechádzajú inštalácie, na samotnej prestupujúcej inštalácii a na požiarnej upchávke.

S ohľadom na materiál, z ktorého sú VZT rozvody vyhotovené – kov, nie je možné dosiahnuť kritériá I na nezaizolovanom potrubí, z dôvodu vedenia tepla stenou potrubia.

Každá požiarna upchávka musí byť patrične testovaná a klasifikovaná v súlade s príslušnými normami. Požiarne upchávky sa testujú podľa harmonizovaných európskych noriem rady EN 1366-x. Jednotlivé časti sú potom venované rôznym druhom tesnení, pričom pre inštalácie a lineárne spoje sú najdôležitejšie nasledujúce:

-      EN 1366-1 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 1: Vzduchotechnické potrubia

-      EN 1366-2 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení. Časť 2: Požiarne klapky

-      EN 1366-3 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení – Časť 3: Tesnenia prestupov

-      EN 1366-4 Skúšanie požiarnej odolnosti prevádzkových zariadení – Časť 4: Tesnenie lineárnych spojov

Práve k prestupom VZT rozvodov sa vždy pristupovalo rovnako ako k ostatným prestupom prevádzkových zariadení, čo nie je správne s ohľadom na skúšobnú normu, kedy VZT rozvody sú z EN 1366-3 vylúčené a musia byť testované podľa EN 1366-1. Chránené potrubia musia byť vyrobené z nehorľavých alebo neľahko horľavých hmôt (tj. trieda reakcie na oheň A1 alebo A2). Chránené potrubia, ktoré musia byť testované podľa vyššie uvedenej normy EN 1366-1 sú potom klasifikované podľa EN 13501-3. Požiarna odolnosť VZT potrubí je stanovená na medzné stavy E (celistvosť) a I (tepelná izolácia), minutáž stanovená na základe stupňa požiarnej bezpečnosti posudzovaného požiarneho úseku a následne smer pôsobenia tepla – z vonkajška do vnútrajška (i←o) alebo z vnútrajška von, poprípade obojsmerne (i→o, popr. i↔o).